Hľadanie zmyslu súčasnej krízy

 

Mgr. Matej Štepita – psychológ, učiteľ jógy, 07. 10. 2020

 

Každá kríza, či už osobná, alebo spoločenská, je príležitosťou k vnútornému rastu, premene. Nesie určitý vnútorný zmysel, ktorý treba objavovať, rozpoznať a následne aktívne uchopiť. Rovnako je to aj s chorobami, telesnými či duševnými. Potlačenie vonkajších príznakov krízy bez hľadania jej vnútorného zmyslu nazýva V. Frankl “duchovným potratom”[1]. Zmysel a duch sú totiž vždy spojené.

[1] V.E. Frankl: Vôľa k zmyslu

 

 

Ak po rozpadnutí partnerského vzťahu okamžite “zalepím” ranu na duši tým, že si nájdem inú partnerku, a nepýtam sa poctivo na to, prečo môj vzťah stroskotal, ukrátim sa o možnosť vývoja, ktorú táto bolestná skúsenosť prináša. Zároveň je tu veľká pravdepodobnosť, že bez poučenia a nového nastavenia vedomia môj nový vzťah dopadne rovnako, ako ten starý. Krízu treba vnímať ako signál, že takto to  ďalej nejde. Niečo zásadné treba zmeniť, začať život nanovo, krajšie a zrelšie, z nového východiska.

 

,,Ak sa poctivo nepýtam na to, prečo, ukrátim sa o možnosť vývoja, ktorú bolestná skúsenosť prináša. “

 

 

 

Rovnako je to aj s fyzickými chorobami. Je výborné, že dnešná medicína dokáže človeku pomôcť na telesnej úrovni – veľakrát to doslova zachráni život. Je tragické, ak kvôli tomu ostávame len pri potláčaní vonkajších prejavov ochorení a nepýtame sa na ich vnútorný zmysel, teda posolstvo, ktoré nám konkrétna choroba prináša. S rôznymi choroboplodnými zárodkami je človek v kontakte neustále. Čím to je, že väčšinou si s nimi náš imunitný systém dokáže poradiť, a v určitých situáciách zrazu nie? Náhoda? Alebo predsa len naše telesné zdravie súvisí aj s našim duševným rozpoložením a duchovnou orientáciou? Dnes víťazí tvrdo materialistická interpretácia, potláčajúca akékoľvek otázky zmyslu a jemnejších súvislostí.

Z fyzických chorôb sa toto nastavenie prenáša už aj na duševné. Depresia? Dáme antidepresíva, a fungujeme ďalej ako doteraz. ADHD? Dáme dieťaťu lieky, a nemusíme nič meniť, v rodine, výchove ani v školstve. Takto by sa dal vytvoriť dlhý zoznam “duchovných potratov”, teda premárnených príležitostí k vnútornému vývoju jednotlivcov, ale aj spoločností.

 

,,Zdravie súvisí aj s naším duševným rozpoložením a duchovnou orientáciou”

 

 

Súčasná koronakríza je celosvetovou krízou všetkých oblastí života – od zdravotnej cez ekonomickú, spoločenskú, duševnú, politickú až po duchovnú. Dnešné elity reprezentované väčšinou politikov, novinárov, náboženských predstaviteľov ale aj vedcov nám núkajú riešenie, príznačné materialistickej dobe. Potlačíme vonkajšie príznaky krízy hygienou, obmedzením všetkého, čo nesúvisí s biologickými potrebami a rýchlo vynájdeme očkovaciu látku alebo liek, ktorý nás spasí.

Neliečime človeka, ani ľudstvo, ale bojujeme proti vírusu. Zamerali sme sa na jeden jediný symptóm a ten chceme poraziť. Úplne sme vytesnili otázku, prečo prišiel práve teraz a čo chce jednotlivcom aj ľudstvu povedať, aké vývojové posolstvo prináša. Osobne dosť pochybujem, že najväčšími problémami dnešného človeka boli nedostatočná hygiena, priveľa medziľudského kontaktu a priveľa osobnej slobody.

Potrebujeme sa v tejto veci vrátiť k pohľadu ľudí z dôb starého zákona či antiky. Vo všeličom sme dnes ďalej než oni, ale čo sa týka živého vzťahu k duchovným silám, tak sa od týchto kultúr máme rozhodne čo učiť. Starozákonný človek mal jasno, prečo prišla potopa, sedem rán egyptských a iné prírodné katastrofy. Vnímal súvislosť človeka s celým svetom a jasne vedel pomenovať, že vnútornou príčinou týchto katastrof boli morálne zlyhania ľudstva. Podobne antický človek spájal úspech svojho podujatia s priazňou bohov, ktorých si bolo treba nakloniť. Je to možno trochu zjednodušene a detsky povedané, ale jadro logiky je jasné – človek má svojim vnútorným, duševno-duchovným rozpoložením vplyv na svoje okolie aj na prírodu.

Platón hovoril, že každý hmotný prejav viditeľný zmyslami v tomto svete má svoju neviditeľnú, duchovnú príčinu – zdroj, teda ideu, ktorú nesie vo svojom jadre. Táto sa nedá uvidieť, ale starostlivým skúmaním sa dá postupne rozpoznať podobne, ako vieme rozpoznávať neviditeľný charakter človeka cez pozorovanie jeho vonkajších činov, slov, giest, výrazu tváre a podobne.

Ak ľudia nežijú čestne, morálne a prajne k druhým, prichádzajú krízy. Pretože zmyslom života je vývoj ľudstva smerom k ušľachtilejšiemu a morálnejšiemu správaniu, nie honobenie zisku či púhe prežitie. K týmto otázkam zmyslu sa dnes nutne potrebujeme vrátiť.

Moja analýza dnešnej situácie je, že na tejto bolestnej skúsenosti vychádza zreteľne najavo práve fakt, že telo a telesné zdravie človeka je neoddeliteľne spojené s jeho duševným stavom a tiež s jeho duchovným smerovaním. Preto neustále vzbudzovanie strachu premršťovaním rizík vírusu neprináša želanú zodpovednosť, ale buď paniku, alebo naopak odpor. A aj rôzne psychosomaticky podmienené ochorenia. Skúste si všímať stav a kvalitu svojho dychu, keď sa bojíte. Aký vplyv na zdravie, napríklad aj dýchacích ciest, starých a chorých ľudí asi môže mať dlhodobé vystavenie obrovskému strachu?

Preto tu máme veľa sprievodných javov ako stúpajúci výskyt depresií, násilia a mnoho ďalších problémov. Ale ak je to naozaj tak, že depresia je “len biochemické ochorenie mozgu, bez hlbších príčin a súvislostí, na ktoré stačí nasadiť antidepresíva”, ako vysvetlíme, že v dnešnej atmosfére strachov a obmedzení jej výskyt výrazne stúpa?

 

Osobne pokladám za zdroj tejto krízy fundamentalistický a kolektivistický materializmus, ktorý agresívne potláča existenciu vyšších a jemnejších zložiek človeka. Nie je Čína, kde sa celý pohon na koronavírus sprevádzaný potláčaním kontaktu a slobody začal, krajinou, kde sa dnes darí najlepšie spájať východný kolektivizmus so západným materializmom? Ako inak by mohlo niekoho napadnúť, že zdravie ľudí podporíme tak, že im zakážeme vychádzať z bytu? Tým obmedzujeme ich duchovné potreby (sloboda, sebaurčenie, dôstojnosť), duševné potreby (vzťahovosť, radosť, krása) a napokon aj možnosti, aktívne sa starať o svoje zdravie (pohyb, čerstvý vzduch, príroda). A ak tieto opatrenia kritizujú, nazveme ich konšpirátormi a zakážeme im aj myslieť si o korone čokoľvek iné, než je jediná mainstreamová pravda – a to že je to proste najväčší problém na svete a najhoršia choroba, aká kedy existovala. Lebo ten, kto samostatne myslí, je najnebezpečnejší. Iste, ale pre koho?

Nie, nemyslím si, že je to nejaké tajné sprisahanie Billa Gatesa, Čínskych tajných služieb, ani že koronavírus neexistuje. Skôr pokladám za pravdivú analýzu českého lekára Jana Žaloudíka, ktorý hovorí o zmesi strachu, ľudskej hlúposti a lajdáctva[2]. Strach má veľké oči. Lenže čo je najväčším zdrojom dnes vyvolaného strachu zo smrti? Nie je to práve materializmus, ktorý tvrdí, že smrťou sa všetko končí? A aký je najväčší omyl dnešného človeka? Nie je to práve vylúčenie duševných a duchovných potrieb z uvažovania o človeku, či už sa pozrieme na zdravotníctvo, školstvo, kultúru práce, ekonomiku alebo ktorúkoľvek inú oblasť života?

[2] https://www.youtube.com/watch?v=4_GWn_NHUJQ

,, Platón hovoril, že každý hmotný prejav viditeľný zmyslami v tomto svete má svoju neviditeľnú, duchovnú príčinu. “

Nemali by všetci ľudia, ktorí sa hlásia k akejkoľvek forme spirituality teraz nahlas kričať, že nedôstojné lipnutie na holom živote za cenu likvidácie jeho dôstojnosti, slobody, krásy, pravdy a možnosti prejavenia lásky nezodpovedá učeniu veľkých učiteľov, či už Ježiša Krista, ktorý sa za “svoje” ideály nechal ukrižovať, alebo Sokrata, ktorý z rovnakých príčin vypil jed?

A nemali by spirituálne orientovaní ľudia teraz nahlas upokojovať ostatných, že veď o nič tak dramatické nejde, v najhoršom naše fyzické telo skončí svoju pozemskú púť, ale duša a duch sú predsa večné entity. A o našej smrti predsa nerozhoduje nejaký vírus, ale vyššie sily, akokoľvek ich nazveme. Prečo je také ticho z tejto strany? Nehovorím, že máme so životom seba či blízkych hazardovať, len spochybňujem zdanlivo nespochybniteľnú axiómu, že ľudský život a zdravie je bez debaty tou najvyššou hodnotou. Osobne ho pokladám za najväčšiu hodnotu vtedy, keď je dôstojný, slobodný a venovaný nejakému peknému poslaniu, prospešnému pre celok. Všetci veľkí duchovní učitelia hovorili o tom, že imperatív žiť morálne, pravdivo a prejavovať lásku blížnym je z duchovného pohľadu dôležitejší, než biologický pud sebazáchovy. Mnohí to aj dokázali svojim príkladom. Takéto hodnotové otázky sa samozrejme nedajú druhým nariadiť, každý človek sám si musí zodpovedať, čo je pre neho naozaj najväčšou hodnotou. Ale nie je nám dnes lipnutie na holom, nedôstojnom živote za každú cenu agresívne natláčané bez možnosti voľby?

Prečo dnes nie sme schopní podvihnúť svoju dušu k vyšším ideálom, ako je púhe prežitie? Dlhodobé spochybňovanie samostatnej existencie duše a ducha robí z človeka naozaj “sebecký gén[3]” – bytosť, ktorá je ovládaná hlavne pudom sebazáchovy a sebarozmnožovania, a ktorá všetkých ľudí naokolo vníma v prvom rade ako ohrozenie. Či už ako konkurenciu, alebo vyhecovaná dnešným strachom doslova ako biologickú zbraň. Lenže akonáhle vezmeme do úvahy aj dušu a ducha, zistíme, že kontakt s morálnym a prajným človekom môže byť pravým opakom – doslova prameňom života a zdravia. Rozhodujúcim faktorom tu pritom nie je ani tak zdravotný stav dotyčného človeka, ale skôr jeho motívy a vnútorné nastavenie[4].

[3] Názov najznámejšieho diela jedného z radikálnych materialistických mysliteľov R. Dawkinsa.

[4] Súvislosť medzi morálnosťou a vplyvom na zdravie druhých ľudí vysvetľuje Heinz Grill vo svojich článkoch, napr. tu: https://heinz-grill.de/sk/posilnenie-imunitneho-systemu-zaoberanim-sa-a-konfrontaciou-s-prejavmi-zla/ a tu: https://heinz-grill.de/sk/imunitny-system-duse/

,, Prečo dnes nie sme schopní podvihnúť svoju dušu k vyšším ideálom, ako je púhe prežitie? “

Východiskom zo súčasnej krízy je začať sa usilovať o pravý opak jej príčiny, o to, čo dnešnému človeku najviac chýba. Príčinu som pomenoval ako fundamentálny, kolektívny materializmus. Negáciou tohto spojenia a teda celostným “liekom” na súčasnú krízu môže byť slobodná, individuálna spiritualita. Podstatné pritom je,aby spirituálna orientácia neostala iba na deklaratívnej rovine, povedzme pri nedeľnej návšteve kostola, jogovej či inej meditácie, ale aby pohľad na človeka ako bytosť s telom, dušou a duchom postupne a vytrvalo prenikal do všetkých oblastí individuálneho aj spoločenského života. Takéto úsilie pokladám za najlepšiu tvorivú odpoveď ľudského ducha na súčasnú krízu. V ďalšom článku túto víziu krajšej, celostnejšej spoločnosti popíšem podrobnejšie.

 

 

Ďalšie články:

Ďalšie články: