O priaznivom pôsobení jogy aj otužovania na zdravie človeka sa dnes veľa píše. Primerane našej dobe sa drvivá väčšina dostupných analýz a úvah o tejto téme týka telesne-zdravotných benefitov. Priaznivé účinky oboch týchto činností bývajú zdôvodňované najmä rôznymi biochemickými procesmi, odohrávajúcimi sa v ľudskom tele. Ako čerešnička sa spomenie ešte vylučovanie endorfínov – “hormónov šťastia” – do mozgu a teda benefit aj pre dušu človeka.

V tomto článku sa skúsim na tému jogy a otužovania pozrieť celostne a zohľadniť pri skúmaní ich pôsobenia všetky zložky bytosti človeka: teda jeho telo, a tiež aj jeho dušu a ducha. Cieľom tohto článku nie je vymenovať všetky zdravotné účinky, ale skôr podnietiť hlbší záujem o tému a poukázať na niektoré podstatné súvislosti ozdravných procesov a ľudských možností v týchto disciplínach.

 

 

Pôsobenie na telo

 

Na úrovni tela nájdeme ozaj pestrú paletu cenného pôsobenia jógy aj otužovania. Známe sú blahodárne účinky praktizovania jógy na zdravie chrbtice, srdcovo-cievneho systému, dýchania aj nervového systému. Podobne sa už dnes vie, že otužovanie podporuje imunitu človeka, jeho termoreguláciu a podporuje aj zdravú činnosť metabolizmu.

 

 

,, Otužovanie podporuje imunitu človeka, jeho termoreguláciu, a podporuje aj zdravú činnosť metabolizmu “

 

 

Ako to ale naozaj funguje?

 

Čo presne spôsobí, že sa človek stáva odolnejším voči vplyvom chorôb aj počasia? Je to naozaj len pravidelná aplikácia studenej vody, alebo skôr to, čo sa s človekom deje, alebo presnejšie, čo musí človek sám aktívne vykonať pri konforntácii s touto studenou vodou? A podobne, čo pôsobí v jóge ozdravne napríklad na nervový systém? Je to samotná aplikácia telesných cvikov, alebo skôr fyzická, duševná a duchovná aktivita človeka, ktorú musí vykonať na to, aby sa cviky naučil a postupne zvládol výzvy, ktoré mu prinášajú?

Keby sme ostali pri bežných odpovediach tipu “otužovanie mi vrátilo zdravie” alebo “jóga mi veľmi pomohla s mojim problémom”, zanedbáme najpodstatnejšiu liečivú zložku celého procesu. A tou je samotná aktivita človeka, ktorá v skutočnosti pôsobí ozdravne oveľa viac ako vonkajšia aplikácia techník jógy či studenej vody.

 

,,Najpodstatnejšou liečivou zložkou celého ozdravného procesu, na ktorú sa často zabúda, je samotná aktivita človeka.”

 

 

Pôsobenie na dušu

Podľa jedného z významných mysliteľov 20. storočia – R. Steinera – pozostáva ľudská duša z 3 základných duševných síl, ktoré môže človek pestovať. Sú to:

  • myslenie
  • cítenie a vnímanie
  • vôľa

Všetky tieto tri schopnosti môžeme rozvíjať pri venovaní sa ásanám aj pri otužovaní.

 

,, Cvičením jógových cvikov ako aj otužovaním sa dá skvalitniť svoje myslenie, upokojiť svoj pocitový život a nakoniec aj podporiť svoje vôľové schopnosti.

 

Na zvládnutie jogového cviku ho musím najprv precízne pozorovať a vytvoriť si presnú predstavu toho, ako vyzerá a tiež akými presnými pohybmi sa k nemu viem dopracovať. Ktorú časť tela mám spevniť, ktorú uvoľniť, kde sa natiahnuť a kde naopak stiahnuť. Takto trénujem schopnosť koncentrovaného a tvorivého myslenia. Lepšia kvalita myslenia, ktorú si môžem postupne vypestovať, potom prirodzene pôsobí ozdravne aj na nervový systém.

Postupom času rozvíja jogín aj cit pre danú ásanu podobne, ako má napríklad dobrý maliar cit pre použitie farieb alebo stolár cit pre to, ako narábať s ktorým drevom. Táto dimenzia cítenia či vnímavosti sa dá výborne podnietiť poňatím cviku ako umeleckého diela, ktoré niečo komunikuje, vyjadruje navonok. Napr. predklonová ásana kliešte (paščimottanásana) môže byť výrazom prekonávania možností človeka a tiež vytrvalej práce a úsilia. Takúto kvalitu môže jogín najprv naštudovať svojim myslením, a následne ju dostať až do zážitku, pocitového dojmu, ktorý z cviku získa on sám, ale aj vonkajší pozorovateľ. Pokojné a jasné cítenia pôsobia veľmi bahodárne na srdcovo-cievny systém aj na dych človeka.

Napokon vôľu potrebujeme pri všetkých cvikoch vedieť jednak aktivovať, pozbierať a dobre ju nasadiť. Na druhej strane ju tiež vedieť aj “držať na uzde”. Tým myslím nasadiť aktivitu presne v tých častiach tela, kde je potrebná a v tom správnom momente. Aby sa z cvikov nestalo “násilné a upachtené natláčanie tela silou do krkolomných polôh” ale skôr šikovné a elegantné zaobchádzanie s telom. Takéto pestovanie či školenie vôle podnecuje zdravé fungovanie metabolizmu a tiež ozdravuje chrbticu človeka.

 

,, Koncentrované a tvorivé myslenie pôsobí prirodzene iečivo na nervový systém, pokojné a jasné cítenia zas na srdcovo-cievny a dýchací systém a napokon školená a pevná vôľa podpruje zdravie metabolizmu.

 

A ako je to s myslením, cítením a vôľou pri otužovaní? Otužilec potrebuje nasadiť všetky tieto svoje sily podobne, ako jogín. Na začiatku potrebuje dostatočne jasnú predstavu svojho otužovania. Z tejto predstavy môže prameniť aj odhodlanie, vďaka ktorému ho neodradí ani nepohoda a nepríjemné pocity pri konfrontácii s rastúcim chladom v priebehu roka. Myslením potrebuje tiež spoznať rozumný spôsob, ako sa otužovať, ako správne, hladko a pokojne vstupovať do studenej vody, koľko v nej vydržať a podobne.

Svoje cítenie či vnímavosť môže rozvíjať dvojakým spôsobom. Vnímať dotyk vody a s ním aj chlad na svojej pokožke. Takéto vnímanie chladu prirodzene podnieti tvorbu tepla v organizme človeka. Môže vnímať svoj dych a nechať mu napriek chladu kvality priestrannosti a pokojného plynutia tým, že si pri vstupe do vody všíma aj svoje okolie.

 

 

 

,, Otužilec potrebuje myslením spoznať rozumný spôsob, ako sa otužovať. Cítenie sa obohatí vnímaním svojho dychu alebo kontaktu studenej vody so svojou pokožkou. A tým, že človek odhodlane vstúpi do studenej vody napriek diskomfortu, sa posilní aj jeho vôľa.

 

Súčasne sa otužovanie dá chápať nielen ako funkčná metóda podpory zdravia, ale aj ako vstupovanie do kontaktu, vzťahu s prírodou. Konkrétne so živlom vody v jeho rôznych podobách (sprcha, bazén, jazero, rieka, horský potok či pleso). Podobne môžeme povedať, že poznávaním jogových ásan jogín vstupuje do vzťahu s rôznymi formami pohybu, ktoré sú spojené s určitými univerzálnymi kvalitami života. Každý jogový cvik – ásana – je vlastne vonkajším vyjadrením vnútorného postoja vedomia k svetu alebo k celku.

 

 

,, Otužovanie podporuje aj kontakt a vzťah človeka s prírodou.

 

Vzťahovosť je ďalší zo základných atribútov duše človeka, na ktorý dnes často akoby neostával čas. Pre duševné a následne aj telesné zdravie ale veľmi potrebujeme vzťahy. Preto je priaznivé, keď pri otužovaní aj joge vnímame aj tento aspekt vytvárania si vzťahov k telu, k okoliu, k celku. Obom týmto činnostiam sa oveľa lepšie darí v kolektíve, keď sa im ľudia venujú spolu a navzájom sa môžu povzbudiť aj niečo jeden od druhého podučiť. Či už od skúseného učiteľa jogy, ale do určitej miery aj účastníci navzájom, pretože každý dokáže zachytiť niektorý dôležitý aspekt jogového cviku či kúpania sa v studenej vode.

 

 

Zhrňujúc môžeme teda povedať, že joga aj otužovanie pôsobia preto ozdravne na človeka, pretože umožňujú harmonické nasadenie a rozvíjanie jeho duševných síl myslenia, cítenia a vôle a podporujú jeho vzťahovosť.

 

 

A akú rolu má v tomto procese ľudský duch?

 

Ľudský duch je imanentne prítomný v každej ľudskej činnosti. Tvorivý a nezdolný duch má veľmi rád zdravé výzvy, konfrontácie. Tých ponúka joga so svojou pestrou paletou základných aj pokročilých ásan ozaj hojnosť. Podobne otužovanie môžeme chápať ako konfrotnáciu s nepohodou a aj s trochu tvrdšími prírodnými podmienkami. Práve pravidelná konfrontácia s nepohodou je tým, čo vyburcuje zasa našu imunitu.

Najviac sa ľudský duch spája s takými činnosťami, pri ktorých sa človek usiluje o vývoj, pokrok či zdokonalenie. Ak teda z jogy a otužovania nespravíme rutinnú činnosť, ktorú pravidelne a mechanicky opakujeme, aby sme boli zdraví, ale vnímame ich skôr ako disciplíny, v ktorých sa môžeme zlepšovať, študovať ich a vytvárať si k nim vzťah, každopádne uplatníme nášho ducha prahnúceho po pokroku a tiež po nasadení svojich tvorivých síl. Vďaka tomuto prístupu sa tiež môžeme stávať slobodnejšími, nezávislejšími od čisto telesných benefitov a pestovať tieto činnosti ako intenzívny záujem obohacujúci náš život.

 

 

Autor: Mgr. Matej Štepita – učiteľ jógy a psychológ

 

 

 

Ďalšie články: