Význam spirituality v živote bežného človeka

 

 

Autor: Nikoleta Čáková

28.03.2021

Spiritualita je často vnímaná ako spleť rôznych imaginárnych procesov, aktivít v spoločnosti, ktoré nie sú objektívne overiteľné. Iregionalisti, ateisti či rôzni racionalisti sa jej zvyknú po rôznych šarlatánskych kauzách, ktoré obiehali médiami okľukou  vyhýbať – veď svet všetkých ezoterických bludov, energií, symbolov, meditácií, tranzových stavov, etc. nie je ničím iným, než výplodom pofidérnych spolkov, siekt či bludnou cestou racionálne uvažujúceho bežného človeka na ostrov menom bláznovstvo.

Tým končí celá spiritualita v jednom odsúdenia-hodnom mechu spolu s pochybnými šarlatánmi a ich aktivitami.

Ale môžeme skutočne označiť spiritualitu za nejakú bludnú inštanciu, ktorá nemá nič spoločné so životom bežného človeka ?

 

Súčasná psychológia v sebe poníma 5 druhov inteligencií človeka, ktorými sú inteligencia IQ, emocionálna inteligencia EQ, inteligencia tela, sociálna inteligencia a spirituálna inteligencia, ktorá sa označuje za prazáklad predchádzajúcich. (H. Vojtko, prednáška ,,Evoluce v mezilidských vztazích”, 2020)

V užšom význame môžeme spirituálnu inteligenciu vymedziť ako poznanie hodnôt, ktoré v živote človeka vedú, podľa akého zmyslu žije, či vníma celkový kontext osobnosti a okolia, ich vzájomnej interakcie. Ide o základné predpoklady pre uvedomelý a zdravý život DOSPELÉHO človeka, nakoľko podľa psychológie je človek dospelý práve vtedy, keď dokáže prevziať zodpovednosť za dôsledky svojich činov.

A čo môže byť pre správne fungovanie spoločnosti potrebnejšie ako to aby človek reálne prevzal zodpovednosť za dôsledky svojich činov ?

 

,,Spirituálnu inteligenciu môžme vymedziť ako poznanie hodnôt, ktoré v živote človeka vedú, podľa akého zmyslu žije, či vníma celkový kontext osobnosti a okolia, ich vzájomnej interakcie

Preto prichádza na rad veľká potreba rozvoja tohto druhu inteligencie, nakoľko len vedomý človek môže byť zodpovedný a slobodný, čo sa prejavuje v jeho sebarealizácii, ktorá je vrcholom Maslowovej pyramídy potrieb.

Človek s rozvinutou spirituálnou inteligenciou by mal jasne vedome vnímať pozadie svojho života, okolia, ich vzájomnej interakcie, čo sa odzrkadlí v jeho myslení, slovách, konaní, či každom inom životnom kroku. Preto môžeme povedať, že bežný rozhovor človeka s rozvinutou spirituálnou inteligenciou môže byť omnoho viac spirituálnejšie osožnejší a potrebnejší ako nevedomá forma spirituálnych techník od rôznych, tranzov, predpovedí, ezoterických cvičení… (i keď aj tie majú svoje vyčlenené miesto)

Ok. Povedali sme si o dôležitosti spirituálnej inteligencie ale čo samotná spiritualita, aké má hranice alebo dajú sa vôbec vymedziť?

 

Veľmi často v spoločnosti vyvstávajú námietky voči vedeckému skúmaniu spirituality. Vychádza sa z predpokladu, že spiritualitu nemožno vedecky skúmať. Používa sa tu argumentácia filozofického materializmu alebo opačné hľadisko – veda je neschopná skúmať spiritualitu vzhľadom na jej subjektívnosť, nemožnosť priameho pozorovania, resp. opakovania. Tieto a podobné námietky vyvracajú v svojej štúdii W. R. Miller a C. E. Thoresen (2003). Poukazujú na značný počet doterajších výskumov v tejto oblasti, vznik formálnych štruktúr pre tieto otázky v rámci vedeckých a profesných organizácii (najmä v USA) a dostupnosť metodík výskumu s overenými psychometrickými parametrami. Čo sa týka subjektívnosti a nemožnosti priameho pozorovania treba si uvedomiť, že napr. aj jadrová fyzika skúma javy, ktoré nie sú priamo pozorovateľné. V takýchto prípadoch sa poznatky vyvodzujú z jednotlivých zložiek, ktoré sú dostupné empirickými metódami (napr. spirituálna prax, spirituálne motivovaná starostlivosť o iných ľudí). Spiritualita je multidimenzionálny konštrukt, ktorý sa nedá jednoducho ohraničiť (podobne ako charakter, láska, pohoda, mier, zdravie). (M. Stríženec, Novšie psychologické pohľady na religiozitu a spiritualitu, 2007)

 

,,Spiritualita je multidimenzionálny konštrukt, ktorý sa nedá jednoducho ohraničiť.”

Súčasná psychológia ako veda nazerá na človeka ako na trojdimenzionálnu bytosť, ktorá má telesnú, psychickú a duchovnú dimenziu a iba v prípade prepájania všetkých prvkov človeka, môžeme dosiahnuť pri výskumných aktivitách pravdivé výsledky. Jedno sa nedá od druhého oddeliť.
Viď socio-kultúrny kontext osobnosti.

Z  človeka sa tak zrazu stáva komplexná multidimenzionálna spirituálna bytosť, ktorá okrem svojej fyzickej stránky a jej fyziologických prejavov prebiehajúcich v organizme (telo) nadobúda nehmotnú esenciu (duša, duch), ktorých podstata a ich vzájomné prepojenie sa ukrýva v každom jednom medziľudskom vzťahu, v každej jeden interakcii a prejave človeka a to aj v prípade, pokiaľ nemá jasne definované a usporiadané konštrukty vedomia, avšak potreba rozvoja spirituálnej inteligencie je niečo čo svet 21. storočia nutne potrebuje.

Ďalšie články: