Meditácia – (ne)myslím, teda som?

Naša myseľ – náš neustály spoločník. Často sa túla bez nášho vedenia od jednej veci k druhej akoby sama od seba, prostredníctvom asociácii. Poznáte to: vidíte muža, ktorý má podobný účes ako váš bývalý kolega. Spomeniete si, ako ste si spolu často po práci chodili zahrať bedminton. Kde vlastne máte tie vaše bedmintonové rakety? Isto niekde založené v pivnici. Je tam poriadny neporiadok, zišlo by sa tam upratať – ale kedy? To by chcelo deň dovolenky. Atď., atď. … Takto si myseľ pláva a žije svojim životom.

Keď naša myseľ chodí dlhšiu dobu sem a tam ako sa jej zachce bez toho aby sme ju usmerňovali, môže to spôsobovať stres či dokonca únavu. A práve meditácia je dnes známa ako metóda, ktorá znižuje v človeku stres a napätie práve prostredníctvom ,,vypnutia” mysle. Býva popisovaná ako metóda, ktorou sa človek učí zastaviť svoj myšlienkový život a spočinúť v určitom stave vnútorného ticha. Skúšali ste už niekedy na nič nemyslieť? Naozaj neľahká úloha, že? Takúto meditáciu môžme označiť ako bez-predmetnú meditáciu. Z psychologického hľadiska však tento druh meditácie nesie so sebou riziká. Skúsme chvíľku nemeditovať a zamyslieť sa: Čo vedie človeka, keď nemyslí? Na základe čoho koná a funguje? Čo mu ostane, keď vynecháme myslenie?

 

,,Keď naša myseľ chodí dlhšiu dobu neorganizovane sem – tam bez toho, aby smeju usmerňovali, môže to spôsobovať stres či únavu. “

Ostanú mu pocity, emócie, priania, túžby a pudy. Keď si predstavíme človeka, ktorý by nevedel myslieť ale fungoval by na základe svojich túžob a pocitov, tak prídeme na to, že by takýto človek nebol schopný seba-výchovy. Pretože to, že máme dar myslieť znamená okrem iného aj to, že sme schopní prehodnocovať svoje správanie a konanie, že sa vieme zamyslieť sami nad sebou a vieme si tvoriť predstavu, ako asi vyzerá pekný, morálny a čestný človek s charakterom. 

 

,,Človek, ktorý by nedokázal myslieť, a riadil by sa svojimi náladami, emóciami, túžbami a pudmi, by nebol schopný seba – výchovy.”

To, že vieme myslieť, nám zároveň dáva obrovskú slobodu. Každý si môže v konkrétnej chvíli vybrať, na čo chce myslieť. To vôbec nie je jednoduché, ale s troškou disciplíny a vôle je skutočne možné našu myseľ usmerňovať želaným smerom. A ktorým smerom ju usmerníme záleží len a len na nás. Ľudské pocity, emócie, vášne, túžby, priania, chtíč, pudy… tie k nám prichádzajú sami, alebo ich máme dané hlboko vnútri, nerozhodujeme o nich priamo. Ale patria ku nám a nemôžme sa obmedziť iba na myšlienkový život, pretože človek je mysliaca a (chvála bohu) aj cítiaca bytosť a má aj priania a svoju vôľu. Ale do nášho cítenia a vôle nevieme priamo zasiahnuť – nevieme si priamo rozkázať, čo cítime, alebo čo si prajeme. Ako ťažko sa dá chcieť byť výpočtovým technikom, keď odmalička túžite byť lekárom. Aké ťažké je cítiť radosť, keď cítite hnev (bez toho aby ste pomysleli na nejakú radostnú situáciu). Ale začať myslieť na to, ako sa asi má práve môj partner, namiesto premýšľania nad letnou dovolenkou – to sa už celkom dá. Pretože v myslení – tam sme slobodní. A keby sme myslieť nechceli, ukrátili by sme sa o túto možnosť slobody.

Preto väčšie umenie ako vypnúť myseľ je naučiť sa ju viesť. (Podobne ako je väčším umením naučiť  sa disciplíne v jedení a jesť kvalitne, ako na nejaký čas držať pôst a nejesť vôbec.)

,,Väčšie umenie ako vypnúť myseľ je naučiť sa ju viesť.”

Viesť svoje myšlienky sa dá naučiť rozvojom koncentrácie. Keď sa na niečo sústredím, napr. na nejakú vec na stole či rastlinu, hovoríme o koncentračnom cvičení. Keď to, na čo sa sústredím je nejaká múdrosť, alebo nejaká pravdivá myšlienka, ktorá má potenciál zušľachtiť ma na charakternejšieho, morálnejšieho a krajšieho človeka, vtedy hovoríme o tzv. predmetej / obsahovej meditácii. Cieľom takejto meditácie nie je vypnúť myslenie, ale naopak posilniť a zušľachtiť ľudské myslenie a následkom toho aj cítenie, priania a konanie smerom k vznešenej múdrosti, prosociálnosti, objektivite a pravde.

Výsledkom koncentračných cvičení a tiež obsahovej meditácie je usporiadanie vedomia, následkom čoho je človek pokojnejší, ustúpi nervozita a strachy a nastane jemný prílev životných síl.

Na záver môžme teda rozlíšiť meditáciu:

– predmetnú / obsahovú: sústredenie na nejaký obraz / predstavu, múdrosť, peknú a pravdivú myšlienku…

– bez-predmetnú: snaha na nič nemyslieť, spočinúť vo vnútornom tichu

Ako meditovať?

1. zabezpečiť priestor – eliminovať nadmerné množstvo rušivých podnetov (vypnúť televýzor / rádio, aspoň čiastočne upratať ak je veľký neporiadok,vyvetrať)

2. zvoliť si vhodnú polohu v sede (turecký sed, lotosový sed alebo polovičný lotos, sed na pätách / vankúšiku, pre ľudí trpiacich na cievne ochorenia sa odporúča sed na klasickej stoličke)

3. napriamiť chrbticu (jemne a prirodzene, nie nasilu ako pravítko)

4. oči nechať otvorené alebo ich zavrieť (ak budú zavreté, tak nezaspať, ale udržať sa v koncentrácii a bdelosti)

5. vybrať si meditačný obsah (napríklad predstava, že človek (všeobecne – nie iba vy) môže byť ako slnko – tvoriaci, dávajúci a vyžarujúci do okolia, že jeho duša môže byť podobne ako slnečné svetlo – rozpínavá a citlivo sa dotýkajúca všetkého naokolo: tento obsah je osobne jeden z mojich obľúbených a poznám ho od nemeckého jogového učiteľa Heinza Grilla)

6. podržať obsah v koncentrácii 5 – 20 min. (na tento čas telo nechať v klude a venovať mu čo najmenej pozornosti, aj keď vás bude zrazu všetko svrbieť a tlačiť :), vždy znovu viesť pozornosť k zvolenému obsahu)

Pravidelné mini-workshopy obsahových meditácií nájdete tu.

Autor: Lucia Štepitová – učiteľka jogy a fyzioterapeutka

Ďalšie články: