Joga ako podpora pri depresii

Ako sa zbaviť depresie? Pomôže mi joga prekonať depresiu? Tieto a podobné otázky sú dnes aktuálne pre stále viac ľudí. Tento článok ponúka pohľad na danú tému očami učiteľa jogy a zároveň psychológa.

Prežívanie človeka v depresii je dnes mnohým dobre známe: nič sa mi nedarí, nič mi nerobí radosť, som nanič, nikto ma nemá rád, utápam sa stále hlbšie v pocitoch zúfalstva a sebaľútosti ako v tmavom močiari a neviem sa z toho vyslobodiť… Kognitívno-behaviorálna psychológia označuje tieto presvedčenia ako obsedantné myšlienky, ktorých sa človek nevie zbaviť a ktoré následne spôsobujú aj ťaživé pocity a ochabnutie vôle. Mnohé psychologické smery vysvetľujú depresiu ako dôsledok traumatických zážitkov a skúseností v minulosti, usilujú sa ich dopátrať a uzdraviť tieto “zranenia duše”. Joga (aspoň tá v našom podaní, keďže dnes môžete stretnúť tisíc často aj protichodných prístupov k tejto disciplíne) ponúka iný prístup k tomuto trápeniu. Terapeut a učiteľ jogy H. Grill popisuje depresiu ako reálnu deštruktívnu silu, ktorá vyžaruje z tela, obsadzuje vedomie človeka a na jej prekonanie je potrebné zmobilizovať svoje vnútorné sily. Tento prístup si so psychologickým prístupom nutne neprotirečí, len ide na vec z inej strany. Často sa môžu aj veľmi dobre dopĺňať. Jogová prax by rozhodne nemala nahrádzať odbornú psychologickú či lekársku starostlivosť o duševné problémy a choroby, najmä v závažnejších prípadoch.

Depresia spôsobuje ťaživé pocity a ochabnutie vôle. Na jej prekonanie je potrebné zmobilizovať svoje vnútorné sily.

Každá seriózna cesta jogy je cestou rozvoja disciplíny vedomia. Slovo disciplína môže znieť dnešnému človeku príliš prísne až odpudivo. To je ale práve jedna z príčin, prečo je dnes depresia taká rozšírená. Zdravá disciplína je totiž výbornou prevenciou, a tiež dôležitou súčasťou liečby depresie. Nejde pritom o vonkajšiu disciplínu v zmysle poslušnosti voči nejakým autoritám. Tá je pre dospelého človeka vždy krokom, ktorý bráni vývoju a teda aj duševnému zdraviu. Tiež nehovorím o prísnej askéze niekdajších jogínov, ktorá už v našej dobe nie je primeraná a viedla by skôr k vyčleneniu zo spoločnosti. Pozitívnou disciplínou tu myslím jednak základné usporiadanie života v zmysle aktivity a oddychu, rytmu spania a bdenia, zodpovedného sociálneho života, stravy, vyhýbania sa prisilným emočným podnetom a vzruchom, omamným látkam,… Ešte dôležitejšie je, aby sa človek učil postupne viac viesť svoje vedomie, teda svoje myšlienky, vnímanie a pozornosť smerom k podnetom a objektom, ktoré si sám zvolí a nenechal ich bezcieľne blúdiť sem-tam. Takáto disciplína vedomia vedie totiž k usporiadanejšiemu a pokojnejšiemu citovému životu a napokon posilňuje vôľu človeka.

Zdravá disciplína je výbornou prevenciou a tiež dôležitou súčasťou liečby depresie.

Ak hovoríme o depresii, za povšimnutie stoja ďalšie dve veci. Po prvé je v depresii výrazne oslabená schopnosť koncentrácie. Po druhé, väčšina neodbytných myšlienok, ktorým človek podlieha, má sebastredný charakter. Toto tvrdenie rozhodne nemyslím ako nejakú výčitku svedomia pre depresívnych ľudí, tých majú aj bez môjho článku sami dosť a nijako im nepomôžu. Depresia je reálna choroba, resp. sila, ktorej musí človek s námahou čeliť, prináša veľa úskalí a trápenia a častokrát má svoje korene úplne mimo človeka samotného, napr. v rodinnej či sociálnej situácii, v dedičnej výbave, v atmosfére,… Na sebastrednosť myslenia pri depresii som tu poukázal preto, že ak si ju depresívny človek dokáže objektívne uvedomiť, zistí, že práve oklieštenie pozornosti a záujmu na vlastnú osobu a najmä na vlastné problémy ho ponára stále hlbšie do depresívnych nálad a ochromuje jeho tvorivú silu niečo v živote vykonať pre druhých a získať tak základ pre zdravé sebavedomie. Zužuje to aj jeho sociálny život, lebo s takto nastaveným človekom je ťažké hovoriť o niečom inom ako o jeho trápení a to je skôr či neskôr pre druhých vyčerpávajúce.

Hlavné preventívne a aj liečivé faktory z hľadiska vedomia, o ktoré sa pre prekonanie depresie treba usilovať, sú teda:

  • sebadisciplína
  • rozvoj koncentrácie
  • schopnosť smerovať svoju pozornosť a záujem na niečo mimo seba

Ak sa napríklad v rozhovore s priateľom dokážem odpútať od svojho trápenia a úprimne sa zaujímať o to, ako sa darí jemu, čomu sa venuje atď., vymaním sa tak zo svojho bludného kruhu a dopracujem sa aj k novým, sviežim pocitom vznikajúcim zo záujmu. Práve tento prepotrebný krok orientácie záujmu mimo seba je však pre človeka v depresii jeden z najťažších.

Jogová prax teda pôsobí ako prevencia aj podporná liečba depresie vtedy, keď je spojená s rozvojom koncentrácie a s nasmerovaním pozornosti cvičiaceho na niečo mimo seba. Už B.K.S. Iyengar, ktorý bol okrem učiteľa jogy aj lekárom, dôrazne upozorňoval, že depresívni ľudia smú cvičiť jogu len s otvorenými očami a sústrediť svoju pozornosť na perifériu tela, nie k vnútrotelesným pocitom. Heinz Grill, ktorý preskúmava jogu z hľadiska rozvoja vedomia dnešného európskeho človeka, vypracoval konkrétny prístup k cvičeniam jogy, podporný pre celkové duševné zdravie človeka a teda aj pôsobiaci proti depresii.

Základné princípy v jogovej praxi, na ktoré treba dbať pre podporu duševného zdravia:

 

  • triezve, bdelé vedomie orientované navonok a vedené z vlastného rozhodnutia

  • sústredenie pozornosti na konkrétny obsah, ktorým môže byť: konkrétna čať tela pozorovaná zvonku ako objekt a následné vnášaná do želanej formy; predstava cviku v jeho peknom prevedení; okolitý vzdušný priestor; pohybová zákonitosť, obsiahnutá v cviku alebo idea, ktorá je v cviku umelecky vyjadrená

  • aktívna práca vedomia zvonku na tele ako keď pracuje sochár na soche, ktorá začína odpútaním sa zo zajatia telesných pocitov

  • zdravé, pohybovým možnostiam primerané výzvy pre vôľu človeka, spojené s postupným prekračovaním svojich hraníc, rozvojom vytrvalosti a schopnosti prekonávať prekážky

  • umelecké poňatie pohybu, ktoré prináša duši vnímanie krásy

  • rozvoj koncentrácie postupným predlžovaním sústredenia pozornosti v ásanách aj v koncentračných cvičeniach

  • pri meditáciách sústrediť pozornosť na vonkajší objekt, napr. spirituálnu myšlienku, ktorú vedomie preskúmava a rozhodne sa vyhnúť (podobne ako pri cvičení ásan) ponáraniu sa do pocitov, nálad a telesných energií

Rizikové faktory jogovej praxe, ktoré je dobré z hľadiska duševného zdravia obmedziť, prípadne sa im úplne vyhnúť:

 

  • ponáranie sa vedomím do tela a vnútrotelesných pocitov a energií

  • zatváranie očí a pokyn: ″nedajte sa rušiť ničím z okolia a sústreďte sa len na to, čo cítite vo svojom tele / vnútri″, ktoré dlhodobo vedú k prílišnému pripútaniu vedomia k telu

  • pokyn: ″cvičte len toľko, koľko vám je to príjemné″, resp.: ″počúvajte svoje telo a riaďte sa ním″, ktoré majú rovnaký efekt a navyše vedú pri dlhodobom a skutočnom dodržiavaní k určitému schúlostiveniu či rozmaznaniu

  • tzv. ″meditačná hudba″, ktorá navodzuje príjemné, ale snivé pocity

  • meditačné techniky aj dychové cvičenia, ktoré aktivujú silné emócie, vedú človeka do tranzových stavov, zasnenia alebo k ponoreniu sa do svojho vnútorného emočného života a znižujú jeho vnímavosť navonok

  • maximálne nebezpečné sú tieto techniky v kombinácii s omamnými látkami, s čím sa dnes môžme žiaľ na jogovej scéne tiež stretnúť

 

 

Takáto dlhodobá prax môže človeku depresiu privodiť, alebo ak ju už má, ešte hlbšie ho ponoriť do jeho trápenia tým, že intenzívne viaže dušu do tela a oslabuje jeho schopnosť prekonať sa, ktorá je pre prekonanie depresie prvoradá.

Na záver treba podotknúť, že joga samotná človeka z depresie automaticky nezachráni. Ak však spĺňa vyššie uvedené kritériá, môže človek na výzvach, ktoré poctivá joga ponúka, postupne vnútorne zosilnieť a vďaka tomu sa stať odolnejším voči útokom obsedantných myšlienok a depresívnych nálad, alebo sa z nich dokonca dokázať samostatným vzopätím síl postupne “vytiahnuť”.

Ešte treba spomenúť paradoxnú rovinu motivácie. Ozdravné účinky jogy pre duševný život sú o to väčšie, o čo menej k joge pristupupjeme ako k metóde, ktorá nám môže pomôcť s našimi problémami a o čo viac k nej dokážeme pristúpiť s úprimným a nezištným záujmom o túto krásnu a bohatú cestu životného majstrovstva. Tento princíp platí pri akejkoľvek činnosti aj vzťahu. Ak budeme k človeku alebo činnosti pristupovať len zištne či konzumne s úmyslom niečo od neho získať, neprebudí sa v nás hlboký záujem, ktorý je spolu so samostatnou aktivitou pre dušu liečivý.

Joga teda nie je výborná technika, ktorá ma vylieči z depresie a iných problémov. Je to cesta sebarozvoja a sebavýchovy, na ktorej, ak sa prebudí môj hlboký záujem, vďaka výzvam postupne vnútorne zosilniem a stanem sa odolnejším voči rôznym druhom psychických výkyvov, vrátane depresie.

 

Autor: Matej Štepita – učiteľ jogy a psychológ

 

Ďalšie články: