Hodnota ako spirituálny cieľ

 

Mgr. Paula Dobiášová – farmaceutka a učiteľka jógy, 20. 03. 2021

 

Pozerám sa do sveta, a vidím veľa ľudí na ceste. Na ceste za šťastím, hľadajúc spôsob, ako zaplniť ich život niečím zmysluplným. Aby sa už nemuseli cítiť sami, aby už nemuseli smútiť za každým prežitým rokom.

Čo dnes, v dobe keď máme vo väčšine sveta nadbytok ľudia hľadajú? Staršia generácia tvrdí, že svetu chýbajú hodnoty. Aké hodnoty a ako to súvsí s starým konceptom zušľachtenia?

Skúsme sa najskôr bližšie pozrieť na proces zušľachtenia človeka, ako presne by mal človek postupovať?

Princíp je podobný zušľachťovaniu kovov. Cieľom je postupné, opakované formovanie, opracovávanie, a očisťovanie od všetkého, čo človeku nepatrí. Možno lepším výrazom by bolo neprislúcha. Od všetkého, čo neprináleží ľudskej dôstojnosti, ľudskému Ja.

Ako rozpoznať, čo nepatrí k ľudskej dôstojnosti, to je už tvrdší oriešok, neznamená to však, že by si s ním ktokoľvek z nás neporadil.

Akokoľvek banálne to môže znieť, prvým krokom je sa utíšiť. V dnešnej dobe rýchlych áut, uponáhľaných životov, tesných deadlinov, tisícok emailov, bilboardov, nablískaných reklám je naozaj sa utíšiť predsalen značná výzva. Ľudia dnešnej doby už pri hudbe prípadne televízore môžu mať pocit, že sa utíšili, treba ísť ale ešte hlbšie, naozaj sa utíšiť. V tichu. Len v tichu človek zistí, kým dnes naozaj je. Až tak nejde o to, kým bol, potrebuje vidieť, kým dnes naozaj je. Treba sa zastaviť, a dobre sa na seba pozrieť. V tichu. Nemusí to nutne byť radostný pohľad. Ani pekný. Ale treba sa zastavit a dobre sa pozrieť. Na svoj deň, na svoj týždeň, na svoje stretnutie optikou iných ľudí, s odstupom situácie znova dobre preskúmať. Neponáhľať so závermi, ani s ospravedlnením, ani vysvetľovaním, na chvíľku sa iba dobre pozerať. Pozorovať, zotrvať, prípadne vydržať čo vidím, uniesť čo vidím, to už je raz súčasťou úlohy.

 

,, Treba sa zastaviť, a dobre sa na seba pozrieť. V tichu.

 

 

Aké sú úskalia? Čo nám môže vo výhľade brániť? Tak ako v sčerenej hladine človek svoj odraz vidí len veľmi vlnitý a rozmazaný, tak v sčerenej duši ťažko rozozná čo má význam a čo nie, ťažko rozlíši pravé od nepravého. Hnev nám čerí dušu a zahmlieva výhľad. Slepé zaľúbenie nám na chvíľu zaslepí oči. Nenávisť, žiarlivosť ale aj vášeň, chtíč či priveľké nadšenie môže na chvíľku zatieniť skutočnú stránku veci. Emócie patria k životu, netreba sa im brániť, ani ich odsudzovať, sú prirodzené a človeku vlastné. Dospelému človeku však svedčí, keď sa im nepoddá, keď ich nenechá aby mu obsadili celučičké vedomie, keď ich vie v kľude pozorovať a usmerniť. Emócie majú svoje miesto v živote, nie sú však ústrednou témou.

Strach, panika, obavy sú ďalšie v poradí, vedia rovnako ovládnuť celú pozornosť človeka, vytlačiť všetko čo má zmysel preč. Kto z nás by skomponoval peknú melódiu, vypočítal ťažký príklad, naprogramoval nový softvér alebo naprojektoval dom, keď sa bojí? Strach sa vie podlo prikradnúť, niekedy je dokonca ťažké určiť odkiaľ presne ide, je akoby bez jasného zdroja. Človek len pomaly cíti, ako postupne stúpa a vyžaduje si stále viac pozornosti, viac a viac priestoru a pomaly, zato nekontrolovateľne obsadí celú myseľ. Strach nám zatieni pohľad a bráni nám v triezvom premýšľaní.

A napokon, každý si nesieme svoj kufrík predsudkov, naučených vecí, overených právd. Koľko krát „odhadneme“ človeka ešte pred tým, ako na nás prehovorí? V lepšom prípade už máme o ňom jasnú a stopercentnú mienku, v horšom prípade mu nedáme ani len šancu. Lebo už presne vieme čo spraví, aký je, ako sa zachová a o čom sníva. Kto z nás má odvahu svoje predsudky preskúmať bližšie, svoje správanie dobre preveriť, či naozaj zodpovedá skutočnosti, alebo reaguje na staré rany.

 

,,Strach, panika, obavy sú ďalšie v poradí, vedia rovnako ovládnuť celú pozornosť človeka, vytlačiť všetko čo má zmysel preč.

 

 

 

Keď sa nám podarí dušu upokojiť,sčerená hladina sa ustáli a pohľad je jasnejší. Výhľad treba očistiť od vlastných nálad, od vlastných strachov, od nepravých naučených náhľadov. Ako keď si zarosené okoliare utriereme a veci sa zrazu vyjasnia. A hneď nám je jasnejšie kým to dnes sme, ako na ľudí pôsobíme a čo presne nášmu okoliu prinášame.

Potom už len zostáva otázka, čo presne chceme prinášať svojmu okoliu a ľuďom okolo seba. Je predsa toľko krásnych možností…

Človek vidí babičku, ako pečie moravské koláče vnukom, jej oči, vrásky a gestá sú plné láskavosti. Alebo muža, ktorého prejav dodá rozvahu a pokoj aj Vám, keď ju najviac potrebujete. Učiteľku, ktorá majstrovsky nájde každému miesto v skupine, začlení ho a pestuje jeho talenty, lebo jej slúžia ku cti. Manažéra, ktorý vie z jednotlivcov vytvoriť tím, a predsa zohľadniť ich jednotlivé ciele. Prokurátora, ktorý žije pravdou a spravodlivosťou aj keby to pre neho znamenalo len verejné ohováranie a potupu.

 

,,Zostáva otázka, čo presne chceme prinášať svojmu okoliu a ľuďom okolo seba.

 

 

Aké by to bolo pekné, keby sa každý z nás odvážil vybrať si svoj cieľ. Aké by to bolo pekné, keby sa každý z nás múdrostiplne rozhodol pre svoju hodnotu.

Vybrať si ako chcem, aby ma druhí ľudia videli…

Vybrať si ako chcem na svoje okolie pôsobiť…

Vybrať si čo chcem do života seba aj druhých prinášať…

Krásu?

Veď krása robí svet kúzelným a životot hodným lásky

Čistotu?

Veď čisté srdce a úmysly sú už dnes snáď len v rozprávkach

Ľahkosť?

Veď ľahkosť osvieži utrápenú dušu a povzbudí k pohľadu ku hviezdam

Disciplínu?

Veď silná vôľa aj hory prenáša

Spravodlivosť?

Veď tá odmení odvážnych a verných pravde

 

,, Ľahkosť osvieži utrápenú dušu a povzbudí k pohľadu ku hviezdam. “

 

Aké by to bolo pekné, keby si každý z nás vybral svoj zmysel, to, čím pre ostatných chce byť a rozhodol sa tvorivo to prinášať v každodennej práci svojich rúk. Aké by to bolo pekné, keby si každý z nás želal pokrok pre seba aj ostatných a nebál sa ho nazvať spiritualita. Hodnotu, ktorou chcem naplniť svoj život, poznať a mať k nej tak živý vzťah, že vedie moje konanie a formuje môj život.

Takto vyzerá zušľachťovanie človeka, najskôr sa dobre pozrieť, objektívne vidieť skutočnosť aká je, potom si vedome zvoliť hodnotu alebo viac, ktoré spravia svet lepším. Poznávať túto hodnotu, zaoberať sa ňou, vytvoriť jej priestor vo svojej mysli a vedomí, až postupne začne sama prerážať napovrch ako tá láskavosť starenky cez jej vrásky. Musí sa človek vzdať silných emócii? – pravdepodobne. Musí sa vzdať strachu? – určite. Ale v istom bode, už hladinu nemusím upokojovať ja, dušu nemusím krotiť ja, aby bol priestor pre skutočné hodnoty, to hodnoty ju držia pokojnú a jasnú.

Anglický spisovateľ John Fletcher povedal: „Kto je obklopený ušľachtilými myšlienkami, nikdy nie je sám.“ Bezohľadu na to, ako veľmi sa Vám zdá alebo nezdá tento výrok presný, pravdou ostáva, že ak človek naplní svoj život pravými ušľachtilými hodnotami, spraví svet pre ľudí krajším a lepším. To je to, čo dnešný človek hľadá, možnosť spraviť svet lepším pre svoje okolie, možnosť formovať svet okolo seba, neustále ho premieňať k lepšiemu.

Tak vám držím palce priatelia ?

 

,, Kto je obklopený ušľachtilými myšlienkami, nikdy nie je sám

 

 

 

Ďalšie články: