Duša potrebuje tréning…

Ing. Martina Slávičková – učiteľka fyziky a jogy

13. 4. 2021

Dnešná situácia snáď každého z nás núti viac sa starať o svoje zdravie. Zaoberáme sa zdravou výživou, zisťujeme, ktoré potraviny sú pre nás vhodné a ktoré menej, skúšame pravidelne športovať – cvičiť, behať, plávať, prípadne otužujeme alebo volíme iné formy starostlivosti o naše zdravie. V posledných časoch pravdepodobne vnímame už aj to, že keď hovoríme o zdraví, nemôžeme brať do úvahy len fyzické zdravie ale aj zdravie psychické, duševné.

S udržiavaním zdravého tela pomocou pohybu a zdravej výživy nám to celkom ide, ale je telo jediné, ktoré potrebuje pravidelný tréning a správnu výživu?

Keď poviem, že telo potrebuje tréning, každý aspoň tuší o čom môžeme spolu hovoriť. Ak však poviem, že tréning potrebuje duša …  vieme si pod tým niečo konkrétne vôbec predstaviť?

Čo nám prináša starostlivosť o telo? Je možné starať sa podobne aj o dušu?

Pravidelný pohyb a kvalitná a jednoduchá výživa je pre naše telo podstatná. Bez pohybu naše telo začína chradnúť, upadať, oslabovať sa. Človeku robí problém aj menšia fyzická aktivita, napríklad vybehnúť po schodoch, vyjsť kopec alebo dobehnúť na práve odchádzajúci autobus. Pravidelný pohyb, akékoľvek cvičenie, ktoré nie je extrémne, je pre naše telo veľmi zdravé a potrebné. Dochádza k prekrveniu a teda výžive všetkých buniek, trénujú sa nielen vonkajšie ale aj vnútorné svaly, svaly sa naťahujú, predlžujú, posilňujú. Podobne je to aj s výživou. Dobrá výživa zabezpečí človeku zdravie, dobrý pocit, optimálne fungovanie. Prísun zdravej a vyváženej stravy dokáže zlepšiť fungovanie človeka, jeho vedomie je čulé, človek sa cíti akoby ľahšie. Ak zjeme niečo ťažšie, pokazené, nezdravé, dokáže to nášmu telu ublížiť, môže reagovať oslabením, zhoršením svojho fungovania.

 

,,S udržiavaním zdravého tela pomocou pohybu a zdravej výživy nám to celkom ide, ale je telo jediné, ktoré potrebuje pravidelný tréning a správnu výživu?. “

Každý, kto sa raz rozhodol pre pravidelné cvičenie a zlepšenie svojho jedálnička pozná, že mu to prináša niekoľko výhod. Mimo toho, že sa človek cíti lepšie, ľahšie, samotný športový výkon prináša aj isté uspokojenie našej duši a človek má chuť, túžbu znova a znova cvičiť a neustále pracovať na svojom zdraví. Ako a z čoho vzniká táto chuť, túžba? Kto alebo čo ma vedie k tejto mojej činnosti? Kým človek nezačne pravidelne cvičiť a zaoberať sa zdravou stravou, kým to nevyskúša, nevie o čo prichádza. Až keď sa do toho pustí a vydrží, po istom čase si uvedomí, že bez športovania a zdravej stravy už ani nemôže byť. Napriek tomu, že sa musím často prekonať, robí mu radosť športovať. Toto prekonávanie samého seba je podstatnou časťou. Potrebujem sa prekonať ak chcem ráno vstať a ísť si zabehať, vždy keď v rámci presvedčenia, v rámci svojho rozhodnutia odmietnem nie veľmi zdravé jedlo vždy, keď napriek nepriaznivému počasiu dodržím svoj rytmus a idem si v mnou stanovený čas zabehnúť. Alebo keď si namiesto večerných správ zacvičím svoju každodennú zostavu.

Prekonať sa znova a znova, zlepšovať svoj výkon, spoznávať nové druhy športu ale aj nové a rôzne prístupy k zdravému životnému štýlu. Čo mi to prináša? Ako je to možné, že aktivity, kde musím niečo vydržať, prekonať sa, niečo si odrieknuť, mi prinášajú radostné pocity, ktoré mám chuť zažívať znova a znova. Dovolím si tvrdiť, že je to preto, že okrem starostlivosti o telo, skutočne trénujem svoju dušu. Trénujem ju vo výdrži a vytrvalosti, trénujem ju v schopnosti držať sa cieľa, trénujem ju v prijímaní zdravého a odmietaní nezdravého, rozširujem si obzor v tejto oblasti a zároveň získavam aj cit pre to, čo je zdravie, čo je zdravé pre človeka. Napriek tomu, že sa starám o telo, táto starostlivosť mi prináša aj tréning, starostlivosť o dušu. Skúste si predstaviť, že by ste behali a necítili by ste sa ľahšie, čulejšie, zdravšie. Robili by ste to? Behali by ste lebo je to dobré pre telo, ale duši by to neprinášalo vôbec nič? To tie príjemné pocity, to to uvedomenie, že som prekonal samého seba, že som dnes odolal niečomu nezdravému, to čo cítime v duši je to, čo nás vedie robiť to znova a znova. Naša duša to potrebuje zažívať. To je jej tréning. Tak ako svaly naozaj potrebujú pracovať, predlžovať sa  a potrebujú správnu výživu aby boli zdravé, tak aj naša duša potrebuje pracovať a rozširovať sa, aby bola zdravá. A tak tu vzniká otázka, či cvičíme a dbáme o svoje zdravie len pre samotné telo (aby bolo prekrvené, vyživené, posilnené), alebo to robíme v skutočnosti pre našu dušu.

Ak sa na to pozrieme takto, je dosť možné, že si uvedomíme, že to vlastne robíme skôr pre dušu. Je nám to príjemné, robí nám to radosť, cítime sa ľahšie, slobodnejšie a sme viac otvorený pre rôzne možnosti.

 

,,Skúste si predstaviť, že by ste behali a necítili by ste sa ľahšie, čulejšie, zdravšie. Robili by ste to?

Je možné dušu trénovať iba takto? Musí to byť len v spojení so starostlivosťou o telo? Alebo si našu pozornosť zaslúži aj v iných oblastiach? A aký tréning teda potrebuje duša?

Telo je zdravé, keď má schopnosť dobre sa pohybovať, keď má schopnosť vykonávať rôzne všestranné pohyby a keď fungujú dobre jeho vnútorné orgány. Analogicky by sme mohli skúsiť povedať niečo podobné aj o duši. Je zdravá, keď je pohyblivá a keď fungujú jej vnútorné orgány. Pohyblivosť duše spočíva v jej schopnostiach, napríklad v schopnosti rozširovania, tvorenia pokoja, spojenia s blížnymi  a tieto schopnosti sa môžu časom rozvinúť až do dobre fungujúcich “vnútorných orgánov” duše, za čo sa dá považovať dobre fungujúci cit. Napríklad cit pre krásu,  dobro či spravodlivosť a tiež  cit pre pravdu, zdravie, pokoj, ale aj cit pre vzájomnú spoluprácu. Akýkoľvek hodnotný cit, ktorý si v našej duši vypestujeme – mohli by sme povedať aj vytrénujeme – ju posilňuje a udržiava pohyblivú a zdravú.

Keď sa pozrieme na niektoré schopnosti, ktoré si človek dokáže vypestovať pri samotnej starostlivosti o telo zistíme, že je možné tieto schopnosti trénovať aj v iných oblastiach, ktoré sú viac nezávislé od tela. Napríklad ak si:

– rozširujem obzor tým, že sa zaoberám myšlienkami iných ľudí, ktorí športujú, ktorí o tom píšu, študujem zdravý pohyb, čítam ako si očisťovať telo, ako pravidelne cvičiť a zdravo sa stravovať, tým všetkým si rozširujem obzor. Čítam, počúvam myšlienky iných a skúšam ich v praxi, overujem ich a niektoré potom prijmem, použijem. Rozširujem si svoj pohľad v oblasti, ktorú som predtým možno ani nepoznal/a. Duša toto potrebuje neustále. Má chuť po rozpínaní, po spoznávaní stále nových oblastí, má chuť sa rozširovať. Je dobré a zdravé pre dušu neustále skúmať nové oblasti, objavovať  nové, predtým nepoznané. A toto môžeme robiť v rôznych oblastiach svojho života –  v práci, rodinnom živote alebo pri vlastných záľubách. Pri skutočnom záujme o novú oblasť, predtým nami nepoznanú si naša duša rozširuje obzor a to na ňu pôsobí ako závan nového, čistého a sviežeho vetra. Osviežuje ju, oživuje a to je pre človeka zdravé a príjemné.

–  vytváram nový vzťah s cvičiteľom, učiteľom, ktorý ma inšpiruje, vedie, učí nové a zaujímavé veci. V mojej duši vytváram priestor pre niekoho cudzieho, predtým nepoznaného. Z cudzieho človeka sa stane bytosť, ktorú spoznávam a venujem jej pozornosť. Toto pôsobí liečivo na moju dušu tým, že sa odpútavam od seba samého a tiež pôsobí liečivo na môjho učiteľa, ktorému venujem pozornosť. Vnímať druhého človeka, zaujímať sa o neho, snažiť sa ho pochopiť,  to je liečivé pre moju aj jeho dušu. Samozrejme v zdravej miere. Nie je nutné, aby sme celú jeho bytosť prijali do svojej. Takéto vzájomné spoznávanie sa, vnímanie druhého človeka je možné robiť znova v akejkoľvek oblasti života.

– posilujem a trénujem svoju vytrvalosť. Je to duševná vlastnosť, ktorú si práve neustálym sa vracaním k svojmu pravidelnému cvičeniu, trénujem. Každý kto chce do svojho života priniesť nové zvyky potrebuje vo svojej duši vypestovať vytrvalosť. Vytrvalo sa znova a znova vracať k tomu, čo by som v živote rád/a robil/a. Vytrvalosť trénujem aj pri zavádzaní nových zvykov ako napríklad každodenná relaxácia alebo meditácia, zdravší spôsob komunikácie s mojim partnerom alebo deťmi ale aj pri presadzovaní pravdy a spravodlivosti v našej spoločnosti.

– uvedomím schopnosť relaxácie, ktoré nastáva počas cvičenia. Môžem tak zažiť, že relaxácia nemusí byť nutne spojená s pokojom tela ale môže súvisieť s pokojom mysle. Môžem sa tiež snažiť podobný stav relaxácia a pokoja začleniť aj do iných svojich aktivít v každodennom živote.

– natrénujem prekonávanie samého seba, ktoré pri pravidelnom cvičení je potrebné vypestovať, naučím sa vlastne staré pustiť a nové prijať. Človeka charakterizuje vývoj, neustála zmena, teda neustály pohyb. Nepotrebujem sa zlepšovať ani tak kvôli samotnému telu ale kvôli vlastnému pocitu schopnosti prekonať sa, zlepšiť sa. Človek má tento pocit rád, má z neho úprimnú radosť. V niečom sa zlepšiť, zdokonaliť, vôbec niečo sa naučiť je pre dušu potešením. Je už úplne jasné, že takéto prekonávanie samého seba pri zlepšovaní mojich komunikačných schopností môže byť veľkým prínosom v mojom sociálnom živote.

 

 SONY DSC

SONY DSC

,,Akýkoľvek hodnotný cit, ktorý si v našej duši vypestujeme, ju posilňuje a udržiava pohyblivú a zdravú. “

Takto si človek vypestuje cit pre zdravie – fyzické aj duševné. Keď sa človek začne pravidelne hýbať a začne byť vedomejší vo voľbe svojho jedálnička, postupom času zistí, že vníma, kedy už telo potrebuje znova cvičiť, že vníma či zjedol zdravé alebo nie veľmi vhodné jedlo pre jeho organizmus. Získava  cit pre zdravie. Cit pre to, čo robí jeho telu dobre. Nie je to už nejaký cieľ, ktorý sa snaží dosiahnuť ale naozaj schopnosť vycítiť, že je pohyb potrebný a že jedlo je primerané. Dokáže s pokojom a nadhľadom odmietnuť nezdravé a zvoliť si naopak to čo treba, čo je zdraviu prospešné. Tréningom duše získavame takýto cit pre zdravie duševné. Je ale potrebné sa týmto tréningom zaoberať dlhšie. Podobne ako zisťujeme skúsenosťami čo je dobré pre telo, môžeme skúsenosťami zistiť čo je dobré pre dušu.

Tréningom týchto a ďalších schopnosti si postupne v duši vytváram cit pre rôzne oblasti duševného života a ak tréning tela začnem posúvať ďalej, prehlbovať ho, vedome ho presuniem do oblasti tréningu duše bude mať tento tréning skutočný význam pre moje zdravie. Samozrejme pre zdravie fyzické aj duševné.

Ak sa príjemne a dobre cítime v našom tele o ktoré sa primerane staráme, podobne sa budeme cítiť aj v našej, respektíve s našou dušou. Je pre ňu prirodzené ak sa rozvíja, je to jej podstavou. H. Grill píše:  “Duša hľadá zvnútra zo svojej prirodzenosti spojenie s blížnymi ako aj s aktívnym životom a so svetom a hľadá tiež svojej prirodzenosti zodpovedajúce spojenie s vyššími pravdami a múdrosťami posmrtného života” 1 

Pestovanie a trénovanie schopností duše je najlepší spôsob ako sa s ňou spojiť teda ako ju spoznať a tiež je to najlepší spôsob ako si udržať duševné zdravie, pretože sa jedná o schopnosti a vlastnosti, ktoré neustále využívame pri komunikácií so sebou samým, s blížnymi,  svetom a tiež s vyššími svetmi (Bohom, Vesmírom, Stvoriteľom). Skúsme myslieť na to, že až keď sme začali pravidelne cvičiť a zdravo sa stravovať a keď sme v tom vytrvali, mohli sme zakúsiť osvieženie a radosť. Až keď sme začali a vytrvali. Prajem si aby sme začali a vytrvali trénovať svoje duše, aby sme neskôr spoznali, čo všetko úžasné to prináša duši samotnej a ako to osviežuje nášho ducha. Až keď začneme a vytrváme, budeme spätne chápať o čo sme predtým prichádzali. 

1 H. Grill: Duševná dimenzia jogy, str.16

Ďalšie články: