Sily brániace vývoju a ako s nimi zaobchádzať

Kto pozná históriu a vývoj ľudstva aj jednotlivých kultúr, určite si všimol jednu zákonitosť. Každý podstatný pokrok smerom k hlbšiemu poznaniu, pokročeniu v nejakej disciplíne a tiež k etickejšiemu a krajšiemu spolunažívaniu ľudí sa udial na impulz výrazných osobností, ktoré tomuto cieľu zasvätili svoj život.

Príklady z dejín ľudstva

Sokrates, Platón a ďalší veľkí grécki učitelia spolu so svojimi žiakmi priniesli ľudstvu jasné, logické myslenie, hlbokú etiku a tiež myšlienku demokracie. Mahátma Gándhí a M. Luther King vybojovali ľudské práva pre utláčané a ponižované skupiny obyvateľstva a rozvinuli koncept nenásilného odporu voči neprávosti a násiliu. Ježiš Kristus učil ľudí radikálnej láske k blížnemu a sociálnemu cíteniu. Na východe Buddha priniesol súcit a disciplínu mysle, ktorá odstraňuje zbytočné utrpenie a zamotanie človeka v hmotnom svete. A mohli by sme pokračovať v rôznych oblastiach. Za každým pokrokom je teda veľké úsilie výrazných osobností, ktoré majú jasnú víziu a dokážu pre ňu nadchnúť dostatok ďalších ľudí. Nikto totiž veľkú zmenu nedokáže urobiť sám. Musí tam byť synergia medzi osobnosťou a jej žiakmi / spolupracovníkmi, ktorí zdieľajú istý ideál a pracujú na jeho realizácii.

„Každý podstatný pokrok smerom k hlbšiemu poznaniu sa udial na impulz výrazných osobností, ktoré tomuto cieľu zasvätili svoj život.

Keď sa pozrieme bližšie na príbehy týchto ľudí, všimneme si, že ich spája ešte jedna vec. Ich úspech sa nerodil ľahko a ľudstvo nevítalo ich výdobytky s otvorenou náručou. Všetci museli čeliť veľkému odporu, narážali so svojimi ideálmi na realitu nášho sveta. Pri úsilí o zlepšenie stavu spoločnosti museli všetci zápasiť s nejakými prejavmi zla. V ľahšej forme išlo o ľahostajnosť ostatných k podstatným ideálom. Mnohí však boli počas svojho života aj ponižovaní, prenasledovaní, znevažovaní a viacerí dokonca zabití. Spevák a bojovník za slobodu Karel Kryl svojim typickým spôsobom napísal: „Úloha osobnosti v dějinách sestává fakticky z ochoty dotyčné osobnosti zemřít, nebo nechat se zabít, dříve než stačila odvolat…“1. Je to veľmi smutné, ale zdá sa, že aj toto je takmer zákonité, že ako ľudstvo sa jednoducho bránime výrazným zmenám, aj tým k lepšiemu. Pre väčšinu z nás sú totiž zmeny (aj tie pozitívne) ohrozením. Zneisťujú to, o čo sme sa doteraz opierali, menia zaužívané pomery. Fyzika pozná zákon zotrvačnosti, ktorý zjednodušene hovorí o tom, že hmota sa “snaží” ostať vo svojom stave. Na zmenu stavu je potrebné vynaložiť niekedy aj veľkú energiu, primerane hmotnosti telesa. Vyzerá to tak, že aj v ľudstve a v každom človeku zvlášť tiež pôsobia sily, ktoré si prajú zachovať doterajší stav vecí a bránia sa akýmkoľvek zmenám. Rozhodujúce je, ako sa k nim ako jednotlivci aj ako ľudstvo postavíme.

Prvým takýmto motívom, ktorý človeku bráni v zmenách, je pohodlnosť a ľahostajnosť. Druhým strach z nového, nepoznaného. Inokedy človek nerozpozná, že niečo meniť treba. Ďalej to môže byť neochota prebrať osobnú zodpovednosť, akési schovanie sa v dave či proste slepé dodržiavanie pravidiel daných zhora bez ich vlastného zváženia. Najtragickejším takýmto historickým prípadom bolo dianie v nacistickom Nemecku, kde bolo zopár sadistických vodcov a poslušná väčšina, ktorá “len plnila zákony platné v Tretej ríši” (Psychologicko-sociologickú anaýzu tohto diania veľmi trefne popisuje E. Fromm v knihe Strach ze svobody).

,,Aj strach z nového či nepoznaného bráni človeku v zmenách.

Ak teda nechceme týmto motívom podľahnúť, je potrebné snažiť sa o opak. Pestovať živý záujem o dianie vo svete. Vedieť nadradiť spoločenské záujmy nad osobný prospech či pohodlnosť. Trénovať schopnosť jasného myslenia a rozlišovania. A hlavne prebrať absolútnu zodpovednosť za svoj život a svoje konanie a vyhnúť sa konformným výhovorkám tipu: “Mne sa to nepáči, ale šéf / zákon mi to prikazuje, tak nemám inú možnosť.”. Každý má inú možnosť a niekedy je najhumánnejším činom aj nedodržiavanie zákonov, keď sú zákony nehumánne.

Najviac sa však zmenám spravidla bránia tie skupiny, ktoré majú v terajšej situácii výhodné postavenie, moc, vplyv či peniaze (obrazne by sme mohli povedať, že majú veľkú “spoločenskú hmotnosť”). Proti Gándhího úsiliu o slobodu Indického ľudu stáli Briti, ktorí dovtedy vládli Indii, mali z toho obrovské zisky a nadradenú pozíciu nad Indami. Luther King stál proti „bielemu mužovi“, ktorý bol dovtedy v USA nadradený nad „negrov“. Sókrata donútili vypiť jed, lebo nepoprel svoju kritiku vtedajšieho vladára. Kristus bol ukrižovaný, lebo narúšal dovtedajšie chápanie spirituality a celkovo poriadok vecí a šliapol na otlak Farizejom a Sadukajom, ktorí mali vtedy moc v Judei. Raných kresťanov prenasledovala a vraždila mocná Rímska ríša. J. Husa, G. Bruna a mnohých ďalších už prenasledovala a popravila kresťanská cirkev, ktorá sa medzičasom zmenila z nadšencov bojujúcich za živú pravdu, lásku a sociálnu rovnosť na mocensko-politickú inštitúciu, ktorá má patent na pravdu a jediné správne vysvetlenie sveta, najmä v oblasti spirituality.

„Kristus bol ukrižovaný, lebo narúšal dovtedajšie chápanie spirituality a celkovo poriadok vecí a šliapol na otlak Farizejom a Sadukajom, ktorí mali vtedy moc v Judei.”

Kto chce teda pohnúť vývoj ľudstva kvalitatívne vyššie, musí rátať s odporom. Povedal by som dokonca, že veľkosť a sila odporu je priamo úmerná dôležitosti a veľkosti pokroku, o ktorý sa dotyční ľudia usilujú. A nejde len o veľké spoločenské zmeny, o ktorých som písal doteraz. Ak napríklad v nejakej firme panuje ťažšia či ľahšia šikana zamestnancov, a niekto nájde odvahu postaviť sa proti nej, veľmi pravdepodobne sa so svojim ideálom férového prístupu stane pre vedenie nepohodlným a narazí. Ak v rodine jeden člen ťaží na úkor iných, a druhý sa to pokúsi zmeniť, ten prvý vo výhodnom postavení sa tejto zmene určite bude brániť. Každý zápas o slobodu a pravdu, či už veľký alebo malý, má vždy svojich oponentov. Dokonca aj na individuálnej úrovni to platí. Určite všetci poznáme situáciu, keď si dáme nejaký pekný cieľ, napríklad byť pozornejší k svojmu partnerovi/partnerke, trpezlivejší k svojim deťom alebo dôslednejší vo svojej práci. Aké všetky výhovorky, rutinné zvyky, nedostatok energie a mnohé iné veci sa nám pri týchto pekných cieľoch postavia do cesty?! Sily odporu voči vývoju teda pôsobia v každom človeku. Rozhodujúcou otázkou je, ako sa s nimi naučíme zaobchádzať.

Chcem preto povzbudiť každého, kto zažíva odpor (vonkajší či vnútorný) voči svojmu úsiliu, aby nezúfal. Jeden z dôvodov2 môže byť aj ten, že jeho úsilie stojí za to dotiahnuť do konca a má čo priniesť ľudstvu, alebo aspoň blízkemu okoliu dotyčného.

Konkrétny prípad z dnešnej doby

Chcem v tomto článku upozorniť aj na jeden dnešný príklad. Kto ma pozná a sleduje moju prácu vie, že inšpiráciu často čerpám od Heinza Grilla – spirituálneho učiteľa a učiteľa jogy. Je to človek, ktorý má jasné a konkrétne vízie, ako posunúť našu spoločnosť v rôznych oblastiach smerom k estetickejšiemu, vzťahovejšiemu, zdravšiemu a naplnenejšiemu žitiu. A snaží sa pracovať na ich uskutočňovaní. Ako iní revoluční myslitelia, aj on vo svojej práci čelí rôznym znevažovaniam a útokom. Málokedy sú to vecné kritické výhrady. Oveľa častejšie ide o snahu o zdiskreditovanie jeho osoby a jeho diela, osobné útoky, zabraňovanie tomu, aby sa jeho dielo dostalo k širšej verejnosti a teda mohlo spôsobiť väčší spoločenský pohyb.

„Ako iní revoluční myslitelia, aj Heinz Grill vo svojej práci čelí rôznym znevažovaniam a útokom.”

A nie je náhoda, odkiaľ tieto útoky prichádzajú. Jedno prostredie, ktoré má dobrý dôvod na jeho diskreditáciu, je cirkev3. V tomto prípade konkrétne bavorská katolícka cirkev a jej predstavitelia, ku ktorým v minulosti patril napr. aj J. Ratzinger (neskôr známy ako pápež Benedikt XVI). Ľudia z tohto prostredia si totiž všimli, že H. Grill (tiež pochádzajúci a pôvodne aj pôsobiaci v Bavorsku) dokázal okrem jogových spirituálnych textov pútavo, živo a autenticky interpretovať aj Evanjeliá a kresťanskú spiritualitu. V dôsledku toho začalo mnoho ľudí, predtým hľadajúcich spirituálnu stránku života v cirkvi, vyhľadávať jeho prednášky. A na to sú niektorí ľudia v cirkvi citliví. Radi by mali patent na Ježiša Krista a jeho učenie. Nasadili teda na neho miestneho referenta pre sekty4. Ten sa ho dlhodobo snaží všemožne zdiskreditovať, vedie proti nemu ohováračskú kampaň v médiách, vykonštruované súdne procesy, obviňuje jeho prácu, ktorá práve podporuje individualitu a slobodný vývoj jednotlivca, zo sektárstva a podobné nezmysly.

Druhé prostredie, ktoré sa usiluje o diskreditáciu H. Grilla, je bavorská rodina Bornschein. Nie sú verejne známi, majú ale veľké majetky a vplyv v Mníchove a okolí, kontakty a vplyv na právnikov, sudcov, lekárov, novinárov a podobne. Prirovnal by som ich k u nás smutne známemu M. Kočnerovi. Špinavé podnikanie, prebujnelé ego, kontakty v justícii a podobne. Christine Bornschein, ktorá bola dlho hlavnou postavou útokov na osobu aj dielo H. Grilla sa najprv vydávala za jeho žiačku, so skrytým cieľom prebrať jeho školu a „ukradnúť” mu študentov a záujemcov. Svojimi intrigami sa jej to aj do veľkej miery darilo. Mnohí ľudia, ktorých zaujalo dielo H. Grilla, sa jej šikovnými hrami dostali na jej semináre či do jej starostlivosti.

Pôsobila ako lekárka a psychoterapeutka a tvrdila o sebe, že má špeciálne spirituálne schopnosti. Jej „spiritualita“ spočívala v absurdných veciach, ktorým sa až nechce veriť. Hovorila ľuďom, čo je ich „karma“ a čo by mali robiť, zasahovala do ich osudov. Rozoštvala napr. mnoho partnerských vzťahov tým, že žene povedala, že jej muž nie je pre ňu dosť spirituálny. Záujemcom o spiritualitu predpisovala psychofarmaká, robila z nich svojich pacientov a vravela im, že silné lieky im pomôžu v meditácii a spirituálnom napredovaní. Permanentne porušovala lekárske tajomstvo, vynášala problémy, o ktorých jej záujemci / pacienti rozprávali a využívala ich na to, aby ich hecovala proti sebe navzájom. Mnohí dodnes spracovávajú svoje traumy vzniknuté jej “terapeutickým pôsobením”. Niekoľko jej pacientov si napokon zo zúfalstva siahlo na život. Popri tom sa skrývala za meno H. Grilla, tvrdila že toto konanie jej vlastne nariadil on a že ona je jeho zástupkyňa. Viac o jej pôsobení, žiaľ iba v nemčine, popisuje webová stránka, na ktorej mnohé jej obete popisujú veci, nad ktorými niekedy až rozum zastáva.

Keď na to Heinz Grill a dotknutí ľudia prišli, začali voči nej viesť súdne procesy vo veci zabránenia zneužívania mena a odškodnenia postihnutých. Najlepšia obrana je ale útok, a tak začala aj ona (a jej blízki, ktorí v tom pokračujú dodnes) silnú diskreditačnú kampaň. Vďaka rodinným kontaktom sa im darí v prípadoch, ktoré sú nad slnko jasnejšie, stále ich naťahovať so striedavým výsledkom (Toto mi tiež výrazne pripomína realitu nášho súdnictva v mnohých do očí bijúcich kauzách). Jeden z absurdných verdiktov súdu napr. znel, že nebudú brať vážne výpovede poškodených, pretože sú súčasťou sekty!

V prvom rade Heinz Grill vo svojej práci vždy zdôrazňuje slobodu a zodpovednosť každého jednotlivca. Zároveň neexistuje žiadna uzavretá skupina jeho študentov či záujemcov. Všetky jeho prednášky a vzdelávania sú otvorené pre širokú verejnosť a majú odborný charakter. Každý kto sa ich zúčastňuje, tam ide ako jednotlivec z vlastného záujmu a nemusí kvôli tomu vstúpiť do žiadnej organizácie. A v druhom rade predsa aj osoby, ktoré podliehajú vplyvu skutočných siekt, majú rovnaké práva ako všetci ostatní a ich výpovede musia byť tiež brané vážne a musia im byť priznané rovnaké práva. Je to teda príklad diskriminácie na základe záujmu o určité spirituálne myšlienky, ktoré ani nemajú nijaké štruktúry, organizácie či dogmy, na rozdiel napr. od cirkví.

„Heinz Grill vo svojej práci vždy zdôrazňuje slobodu a zodpovednosť každého jednotlivca.”

Obranný mechanizmus projekcie

Naposledy minulý rok sa tejto rodine v spolupráci s cirkvou podarilo dostať do Sűddeutsche Zeitung – novín s relatívne spoľahlivou reputáciou a veľkou čítanosťou – článok o tom, že Heinz Grill je nebezpečný guru, ktorý vymýva mozgy a mnoho ďalších tvrdení, ktoré sa nezakladajú na realite. V psychológii je známy fenomén projekcie. Je to nezrelý obranný mechanizmus ľudského ega. Zakladá sa na tom, že duša človeka má cit pre morálne konanie a tiež niečo ako svedomie. Pri projekcii človek vlastné psychické obsahy, najmä také, ktoré si pred sebou nechce priznať, pripisuje iným osobám. Tým sa cíti sám očistený, poľahky sa zbaví ťažoby svedomia a vina padá na druhého. Keď sa mu o tom podarí presvedčiť dostatočne veľa iných ľudí, funguje to ešte lepšie5.

V prípade tohto článku ide o takúto projekciu, v ktorej dotyčná rodina obviňuje H. Grilla presne z tých vecí, ktoré sama páchala. Článok, žiaľ, dostáva H. Grilla so svojim úsilím v očiach nič netušiacej verejnosti čítajúcej noviny bez hlbšieho skúmania do veľmi zlého svetla. Zároveň vyvoláva v ľuďoch podvedomý strach, venovať sa čomukoľvek spirituálnemu mimo „dobrých a bezpečných, stáročiami overených cirkví“, aby sa náhodou nestali obeťami zlých guru či nebezpečnej sekty. Pritom naša spoločnosť podľa mňa nepotrebuje pre svoje ozdravenie nič viac, než jednotlivcov, ktorí sa budú venovať hlbším, spirituálno-filozofickým otázkam života a dajú ich do súvislosti s konkrétnymi oblasťami ľudského života ako školstvo, zdravotníctvo a podobne, ktoré sú nielen u nás, ale celosvetovo vo veľmi žalostnom stave vplyvom tvrdého materializmu a absentujúcich vízií na ich zlepšenie.

„Pri projekcii človek vlastné psychické obsahy, najmä také, ktoré si pred sebou nechce priznať, pripisuje iným osobám.”

Ako zaobchádzať so silami brániacimi vo vývoji?

Popísal som tu bližšie jeden takýto prípad. V menšom sa však takéto projekcie, manipulácie, ohovárania, mocenské hry atď. dejú dnes žiaľ na mnohých pracoviskách, v mnohých rodinách, kolektívoch. Ako psychológ sa skoro denne stretávam s ľuďmi, vtiahnutými do takýchto pomerov. Často sú nútení vyhľadať moje služby ľudia, ktorí sú v celej rodine či firme duševne najzdravší, no práve preto sa stávajú obeťami útokov zo svojho okolia. Takéto vplyvy výrazne útočia na duševné aj telesné zdravie ľudí, zasiahnutých takýmto konaním. Aby sme neostali len pri smutnom konštatovaní reality, pokúsim sa ponúknuť aj určitý návod, ako s týmito silami odporu v okolí, ale aj v samom sebe, zaobchádzať.

1. Dobrá analýza situácie

V prvom kroku je potrebné jasne zistiť a rozpoznať, čo sa deje. To nie je vždy jednoduché, lebo ľudia ubližujúci druhým často používajú rôzne zástierky, lži a manipulácie, aby ich konanie nevyšlo najavo. Niekedy človek vôbec nemusí vedieť, že sa mu niečo takéto deje. Môže mať napríklad len bez zjavných príčin depresívne nálady, zdravotné problémy, trpieť stratou energie, zrazu sa od neho odvracajú blízki ľudia. Laická psychológia nás naučila hľadať chyby v sebe, ale často môže byť takáto situácia výsledkom útokov zvonku, napríklad ohovárania či diskreditovania v očiach druhých6. V prípade šikany či iného násilia je užitočné hovoriť aj s inými obeťami, konfrontovať si svoje zážitky, skúsenosti a pohľady s ich náhľadom. V jasnom otvorenom dialógu vždy veci lepšie vyjdú na povrch. Ľudia vystavení takémuto pôsobeniu sa často hanbia o ňom hovoriť. Súvisí to s fenoménom prenosu pocitov viny z páchateľa na obeť, ktorý je dobre známy napr. pri sexuálnom či inom násilí. Obete sa následne hanbia za to, čo sa im stalo, namiesto páchateľa. Toto treba veľmi jasne rozpoznať a nenechať sa týmito pocitmi umlčať. Naopak jasne hovoriť o tom, čo sa človeku deje, je vždy prvý dobrý a dokonca nevyhnutný krok k zmene.

Dôležitou súčasťou analýzy je aj sebaanalýza. Treba si úprimne položiť otázku, či nemám aj sám nejaký podiel na zlej situácii. Inými slovami, či časť tzv. „síl odporu“ nepôsobí práve aj vo mne, cezo mňa. Pýtať sa ľudí z okolia, ako oni vnímajú moje konanie. V rovnocennom dialógu je tiež namieste, upozorniť aj druhých na ich podiel, ak ho človek vidí. Človek totiž často ubližuje druhým nevedome, bez vedomého úmyslu. Ak ho na to nik neupozorní, vlastne nedostane možnosť zmeniť sa. Ak ho ale už niekto na dôsledky jeho konania opakovane upozorní, a on sa voči tomu obrní a pokračuje v ňom ďalej, vtedy už nesie plnú zodpovednosť za svoje činy.

Pre schopnosť urobiť čo najobjektívnejšiu analýzu situácie je potrebné trénovať svoju schopnosť logického, kritického myslenia. Tiež cibriť si svoj cit pre to, čo je správne, a čo nie. Napokon aj určitý odstup / nadhľad od seba samého. Dobrým tréningom môže byť napríklad správne praktizovaná meditácia či koncentračné cvičenia. Niektorí ľudia nemajú až tak rozvinutú mysliacu schopnosť, ale majú intenzívny cit pre pravdu a morálku. Dokážu jasne zachytiť, keď sa niekde deje neprávosť. Pestovať treba tiež schopnosť viesť rovnocenný dialóg, v ktorom sa mnoho vyjasní.

„V menšom sa však takéto projekcie, manipulácie, ohovárania, mocenské hry atď. dejú dnes žiaľ na mnohých pracoviskách, v mnohých rodinách, kolektívoch.”

2. Ak treba, vyhľadať odbornú pomoc

Ak ide o vážnejšiu situáciu či väčší vplyv na psychiku alebo zdravie človeka, určite odporúčam aj vyhľadať odbornú pomoc. Psychológovia aj ostatní odborníci na duševné zdravie tu rozhodne nie sú iba pre ľudí, ktorí sú „nejakí čudní” alebo majú duševné choroby. Vedia dobre podporiť aj človeka v ťažkej životnej situácii, ktorý môže byť sám o sebe v poriadku. Vyhľadať ich službu rozhodne nie je nejaká hanba a môže to byť dobrý spôsob, ako sa vyrovnať so situáciou. Každý seriózny psychológ a terapeut ponúka tiež možnosť skúmať danú situáciu v dialógu, čo zvyšuje šancu na jej objektívnejšie aj konštruktívnejšie uchopenie.

3. Jasne pomenovať situáciu, zaujať otvorený odmietavý postoj

Veľmi podstatné je po dobrej analýze zaujať aj otvorene jasný, odvážny postoj, ktorý odmieta akékoľvek násilie a neprávosť páchané buď na človeku samotnom, alebo aj v jeho okolí. Toto má dva významy. Prvý je, že takéto jasné pomenovanie a zaujatie stanoviska je podstatné pre zachovanie vlastného duševného zdravia. Druhý dôvod je spoločenský. Často človek týmto svojím postojom pomôže aj ostatným, ktorí sú vystavení takémuto vplyvu, uvedomiť si ho a následne sa proti nemu aj brániť.

Takáto konfrontácia stojí samozrejme odvahu a sily. Veľmi pravdepodobne vedie k tomu, že človek, na ktorého konanie upozorňujeme, sa nahnevá a začne dotyčného „whistleblowera7“ ešte viac napádať. Byť vystavení napádaniu je samozrejme nepríjemné. Ak sa to však deje za správnu vec, je to z hľadiska duchovného vývoja človeka paradoxne obohacujúce. Duchovné sily si totiž prajú spravodlivosť a tak sa viac priblížia k človeku, ktorý pre ňu trpí8. Z pohľadu duševného a telesného zdravia je to tiež jediná možnosť, ako si ho dlhodobo zachovať. Ak sa totiž útokom človek nepostaví ale bude ich znášať či snažiť sa im nejako vyhnúť a nechať ich dopadať na iných, skôr či neskôr zanechajú na jeho duševnom aj telesnom zdraví svoje účinky.

 

4. Tvoriť ideál

Veľmi podstatným krokom je, neostať len pri upozorňovaní na negatívne javy. Treba sa od nich odraziť a začať s elánom tvoriť nový ideál a pracovať na jeho uskutočnení. V politike môžeme jasne vidieť, že nestačí len upozorňovať na chyby iných, ale treba priniesť ozaj konštruktívne riešenia a vízie, ktoré spoločnosť posunú vpred. A keďže politici túto činnosť zanedbávajú, musíme sa o to snažiť všetci, komu aspoň trochu záleží na vývoji našej spoločnosti.

Jasné rozpoznanie a dobrá analýza nemorálneho konania totiž môže človeku veľmi dobre pomôcť uvedomiť si naopak, aké je morálne a správne konanie v danej situácii. Stačí na to jednoduchý mentálny krok, urobiť z danej veci negatív. Keď napríklad vidíme človeka klamať, môžeme si o to jasnejšie uvedomiť, aké pekné a vzácne je, keď ľudia hovoria pravdu, dokonca aj vtedy, keď ich môže ohroziť. Keď vidíme človeka povyšovať sa nad druhého, môžeme si o to silnejšie uvedomiť potrebu rovnosti medzi ľuďmi a začať sa intenzívne zasadzovať o jej uplatňovanie. Keď vidíme nezdravé vzťahy, môžeme sa začať o to viac snažiť o vytváranie pekných a zdravých medziľudských vzťahov vo svojom užšom aj širšom okolí. Presne takto totiž prišli na svoje veľké vízie aj mnohí sociálni revolucionári, ktorých som spomínal v úvode tohto textu. Dobre pozorovali život, to čo je v ňom nespravodlivé a nepekné, a neostali len pri kritike, ale s vervou sa pustili do budovania krajšieho sveta.

Podnetným umeleckým stvárnením zaobchádzania so zlom je obraz Rafaela Archanjel Michael poráža satana.


Postava archanjela na ňom kopijou jasne drží satana pri zemi a nedovolí mu vykonávať svoje ohavnosti. V tvári má veľmi koncentrovaný a jasný výraz, ale aj určitú miernosť a pokoj. Nerozseká satana zúrivo na márne kúsky v akte pomsty, len mu nedovolí presadiť sa. Súčasne sa od neho akoby s ľahkosťou odráža k vyšším sféram (teda k ideálu), ktorého dosiahnutiu venuje svoju pozornosť ešte viac, než zabráneniu zlu v jeho pôsobení.

Bez tohto kroku tvorby a uskutočňovania ideálu ostaneme len zatrpknutými kritikmi, ktorí skôr či neskôr upadnú z vnímania všetkého nepekného do depresie, alebo sa obrnia voči tomu, čo sa vo svete aj v našom okolí deje. Ak ho naopak budeme aktívne robiť, môžeme sa stať v menšom či väčšom merítku pozitívnymi revolucionármi, ktorí prinášajú do sveta krásu a morálku vo všetkých podobách a ktorí zápasia o jeho premenu smerom k väčšej ľudskosti. Takýto život je síce ťažký, ale je veľmi pekný. Zároveň ako psychológ musím povedať, že v dnešnej spoločenskej situácii je to tiež jediný spôsob, ako si udržať duševné zdravie, vnútornú stabilitu a súčasne aj zdravý kontakt s ľuďmi a so svetom okolo nás.

Matej Štepita, učiteľ jogy a psychológ, 28. február 2020

Poznámky pod čiarou

1 Karel Kryl: pieseň Marat ve vaně, album Rakovina

2
Schválne píšem jeden z dôvodov, pretože zasa nie vždy je príčinou odporu práve toto. V každej takejto situácii je samozrejme potrebná logická analýza toho, prečo človek naráža. Niekedy to môže byť viac signál jemu samému, že jeho vízia nie je celkom správna. Ak ale odpor prichádza od ľudí, ktorí majú moc či výhody, ktoré im on chce svojou snahou vziať, je to dosť spoľahlivý ukazovateľ toho, že je človek na dobrej ceste.

3
Pri mojich kritických výhradách voči cirkvi by som rád upozornil na jedno zásadné rozlíšenie. Kresťanstvo ako také so svojimi ideálmi lásky k blížnemu, rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí pokladám za veľmi hodnotný duchovný prúd. Bohužiaľ ale podľa môjho pozorovania vo väčšine cirkví prevládajú mocensko-politické motívy ich činnosti nad pôvodnými ušľachtilými cieľmi. Deje sa tak zhruba od obdobia, kedy sa stali oficiálne uznávanými inštitúciami s určitými majetkami a mocenským postavením v rôznych štátoch. Stále určite nájdeme aj v cirkevnom prostredí ľudí, ktorí sa ho snažia zreformovať a vrátiť mu pôvodné ideály, bohužiaľ ťahajú spravidla za kratší koniec. Okatým príkladom tohto vývoja je aj na Slovensku dobre známy prípad Roberta Bezáka. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ak chce dnes niekto žiť autentické kresťanstvo, jeden z prvých krokov je vymaniť sa z vplyvov dnešných cirkví a klásť si samostatne otázky, čo vlastne učil pôvodne Ježiš Kristus, ako žil, čo o ňom píšu Evanjeliá a ako by bolo možné naozaj nasledovať jeho učenie.

4 Za pozoruhodný pokladám už len fakt, že takýto post je v 21. storočí vôbec ešte možný. Blízko to pripomína pozíciu inkvizítorov. Dnes našťastie svoje obete už neupaľujú, ale snažia sa ich všemožne zdiskreditovať a zabrániť im v tom, aby mohli verejne pôsobiť. Čo je pri zakotvení slobody vierovyznania a svetonázoru v ústave všetkých vyspelejších krajín nielen absurdné, ale vlastne aj protiústavné. Napriek tomu to štát v Nemecku (a podobne aj na Slovensku) ticho toleruje, pretože vrcholní predstavitelia štátu a cirkvi sa celkovo ticho tolerujú a podporujú, spája ich totiž túžba po moci. Na Slovensku tiež existujú takéto cirkevné skupiny so silným lobistickým vplyvom na politiku. Títo ľudia okrem iného dlhé roky z absurdných dogmatických dôvodov zabraňujú rozšíreniu waldorfskej pedagogiky, ktorá je vo vyspelom svete samozrejmosťou, na Slovensku. Absurdný je aj fakt, že sa u nás ešte stále neudiala odluka cirkvi od štátu a teda vlastne umožňujeme niektorým cirkvám mať vplyv na mocensko-politické otázky a zvýhodňujeme ich financovaním zo štátneho rozpočtu.

5 Ukážkovým príkladom projekcie zo svetovej politiky je napr. neustále vyhlasovanie predstaviteľov USA – krajiny ktorá čisto štatisticky od 2. svetovej vojny začala a viedla najviac vojen v rozpore s medzinárodným právom a chartou OSN a má aj na svedomí najviac vojenských aj civilných obetí (viac pozri napr. vo videách a knihách Daniela Gansera), knihách N. Chomskeho, odhaleniach J. Assangea (tzv. Wikileaks) a podobne), kto všetko na svete okrem nich je nebezpečný diktátor, terorista, kto tvorí os zla a podobne.

6 Jasným príkladom spoločenských súvislostí duševného zdravia je pasáž z filmu o Janovi Masarykovi. V nej tento politik hovorí počas druhej svetovej vojny svojmu psychiatrovi asi toto: „Ako mám ja byť duševne zdravý, keď celý svet je teraz duševne chorý, doslova sa zbláznil?!“

7 Anglický pojem označujúci človeka, ktorý verejne upozorní na nejaké nekalé konanie. V doslovnom preklade je to ten, kto zapíska na píšťalku. Dobrým príkladom je napr. Julian Assange aj následná snaha USA zdiskreditovať ho rôznymi vykonštruovanými obvineniami aby zahmlili podstatu veci, na ktorú upozornil.

8 Bližšie vysvetlenie tohto javu na konkrétnych príkladoch aj v súvislostiach so zdravím a imunitou človeka nájdete v rôznych aktuálnych článkoch H. Grilla na jeho webe.

Ďalšie články: